Č.

Oblasť teoretických vedomostí

Rozsah a zameranie

1.

Informačné zdroje vo verejnom zdravotníctve

Získavanie, hodnotenie a interpretácia údajov z epidemiologických štúdií, populačných registrov, demografických databáz, zdravotnej štatistiky a systémov monitorovania zdravotného stavu obyvateľstva. Dôraz sa kladie na posudzovanie kvality a spoľahlivosti údajov a ich praktické využitie pri plánovaní, rozhodovaní a hodnotení opatrení vo verejnom zdravotníctve.

2.

Podpora zdravia

Princípy, stratégie a programy podpory zdravia populácie vrátane posudzovania zdravotných potrieb, plánovania a realizácie preventívnych a intervenčných programov, podpory zdravého životného štýlu, zdravotnej výchovy, komunikácie zdravotných rizík a hodnotenia účinnosti prijatých opatrení.

3.

Ochrana zdravia

Ochrana zdravia vo vzťahu k životnému a pracovnému prostrediu, sociálnym podmienkam a výžive populácie. Oblasť zahŕňa identifikáciu a hodnotenie fyzikálnych, chemických, biologických a psychosociálnych rizikových faktorov, posudzovanie ich vplyvu na zdravie a navrhovanie preventívnych, hygienických a regulačných opatrení na znižovanie zdravotných rizík. Pozornosť sa venuje environmentálnemu zdraviu, ochrane zdravia pri práci, sociálnym determinantom zdravia a podpore zdravej a bezpečnej výživy populácie.

4.

Prevencia vybraných skupín ochorení

Primárna a sekundárna prevencia infekčných a chronických ochorení v prepojení s poznatkami a metódami epidemiológie. Súčasťou je hodnotenie rizikových faktorov, plánovanie preventívnych opatrení, skríning, očkovacie programy, zdravotná výchova a posudzovanie účinnosti intervencií v populácii.

5.

Komunitná medicína

Komunitná medicína sa zameriava na zdravotné potreby a špecifiká starostlivosti o vybrané skupiny obyvateľstva, najmä deti, seniorov, rómsku populáciu a ľudí bez domova. Súčasťou je identifikácia zdravotných nerovností a rizikových faktorov, posudzovanie dostupnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, plánovanie preventívnych a podporných programov a spolupráca so samosprávou, zdravotníckymi zariadeniami a komunitnými organizáciami. Dôraz sa kladie na primerané komunitné intervencie, podporu zdravia a zlepšovanie zdravotných výsledkov zraniteľných skupín.

6.

Behaviorálne vedy v manažmente vo verejnom zdravotníctve

Behaviorálne vedy prepájajú poznatky manažérskej psychológie, sociológie a etiky s riadením vo verejnom zdravotníctve. Oblasť sa zameriava na správanie jednotlivcov a skupín, organizačnú kultúru, efektívnu komunikáciu, motivovanie a vedenie tímov, zvládanie konfliktov a podporu spolupráce. Súčasťou je aj rozvoj sociálnych a komunikačných kompetencií, porozumenie faktorom ovplyvňujúcim rozhodovanie a uplatňovanie etických princípov pri manažérskych rozhodnutiach a práci s odbornou i laickou verejnosťou.

7.

Právo

Základy právneho systému a právnych predpisov upravujúcich verejné zdravotníctvo a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Oblasť zahŕňa práva a povinnosti pacientov, poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov, informovaný súhlas, vedenie zdravotnej dokumentácie, ochranu osobných údajov a zachovávanie mlčanlivosti. Pozornosť sa venuje právnej zodpovednosti, dohľadu a sankciám, pracovnoprávnym vzťahom, zmluvným vzťahom a rozhodovaniu manažéra v súlade s právnymi a etickými požiadavkami.

8.

Manažment

Základy manažmentu a ich uplatnenie pri riadení zdravotníckych zariadení a organizácií verejného zdravotníctva. Oblasť zahŕňa strategické, taktické a operatívne plánovanie, organizovanie práce, rozhodovanie, koordináciu a kontrolu plnenia cieľov. Pozornosť sa venuje vedeniu a motivovaniu pracovníkov, riadeniu ľudských zdrojov, tímovej spolupráci, komunikácii, delegovaniu právomocí a riešeniu konfliktov. Súčasťou je procesné a projektové riadenie, manažment kvality a bezpečnosti, riadenie rizík a zmien, hodnotenie výkonnosti a využívanie údajov pri zlepšovaní zdravotných služieb a efektívnom využívaní zdrojov.

9.

Ekonomika zdravotníctva

Základy ekonomiky zdravotníctva, financovania zdravotného systému a zdravotného poisťovníctva. Oblasť zahŕňa zdroje a mechanizmy financovania zdravotnej starostlivosti, tvorbu a prerozdeľovanie verejných zdrojov, úhradu zdravotných výkonov, strategický nákup služieb a vzťahy medzi platiteľmi a poskytovateľmi. Pozornosť sa venuje hospodáreniu zdravotníckych zariadení, rozpočtovaniu, nákladom, výnosom, cenotvorbe, finančnému plánovaniu a hodnoteniu ekonomickej výkonnosti. Súčasťou je ekonomické hodnotenie zdravotníckych programov, intervencií a technológií, najmä analýza nákladovej efektívnosti, vplyvu na rozpočet a hodnoty za peniaze. Dôraz sa kladie na efektívne a spravodlivé využívanie obmedzených zdrojov, finančnú ochranu obyvateľstva a používanie ekonomických údajov pri manažérskom a zdravotnopolitickom rozhodovaní.

10.

Zdravotná politika

Teoretické východiská zdravotnej politiky a ich uplatnenie v podmienkach Slovenskej republiky. Oblasť zahŕňa proces tvorby, implementácie, monitorovania a hodnotenia zdravotnej politiky, úlohy štátu, samosprávy, zdravotných poisťovní, poskytovateľov, profesijných organizácií, pacientov a ďalších zainteresovaných strán. Pozornosť sa venuje analýze zdravotných potrieb obyvateľstva, určovaniu priorít a cieľov, tvorbe stratégií, legislatívnym, ekonomickým a regulačným nástrojom, ako aj príprave a riadeniu reforiem. Súčasťou je posudzovanie dostupnosti, kvality, efektívnosti, spravodlivosti a finančnej udržateľnosti zdravotného systému, hodnotenie vplyvov prijatých opatrení a využívanie údajov a ukazovateľov pri rozhodovaní. Dôraz sa kladie na prepojenie zdravotnej politiky s verejným zdravotníctvom, prevenciou, financovaním, ľudskými zdrojmi, dlhodobým strategickým plánovaním a komunikáciou s odbornou i laickou verejnosťou.

11.

Zdravotná politika v medzinárodnom kontexte

Porovnanie zdravotných politík a systémov v členských štátoch Európskej únie a v ďalších krajinách so zameraním na organizáciu, riadenie, financovanie, dostupnosť, kvalitu a spravodlivosť zdravotnej starostlivosti. Oblasť zahŕňa úlohu Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie, cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, spoluprácu pri riešení medzinárodných zdravotných hrozieb a využívanie ukazovateľov WHO, OECD a Eurostatu. Dôraz sa kladie na hodnotenie zahraničných skúseností a možností ich uplatnenia v podmienkach Slovenskej republiky.

12.

Elektronické zdravotníctvo (eHealth)

Využitie elektronických a digitálnych riešení v zdravotníctve a vo verejnom zdravotníctve, najmä elektronických zdravotných záznamov, eReceptu, telemedicíny, pacientskych portálov, registrov a informačných systémov. Pozornosť sa venuje interoperabilite, kvalite a bezpečnej výmene údajov, ochrane súkromia, kybernetickej bezpečnosti a právnym a etickým aspektom digitalizácie. Súčasťou je aj zodpovedné využívanie umelej inteligencie a hodnotenie prínosov, rizík a vplyvu digitálnych riešení na kvalitu, dostupnosť a efektívnosť zdravotných služieb.