Absolventka misijnej a charitatívnej práce Laura Brachová učí budúcich lekárov na Cypre, ako komunikovať s pacientmi. V rozhovore otvoreným spôsobom búra mýty o súkromných vysokých školách na Slovensku, spomína na inšpiratívny prístup pedagógov a vysvetľuje, prečo v dnešnej prestimulovanej dobe umelá inteligencia prácu sociálneho pracovníka nikdy nedokáže nahradiť.
Pochádza z Hlohovca, no pred rokom ju zlákal Cyprus. Očaril ju nielen svojou estetikou, ale najmä multikultúrnym prostredím, v ktorom okamžite vycítila obrovský misijný potenciál. Laura Brachová dnes na európskom trhu práce dokazuje, aký široký záber môže mať absolvent moderného humanitného vzdelania. Pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity v Nikózii, kde vyučuje Komunikačné schopnosti so zameraním na komunikáciu s pacientom, a paralelne prednáša študentom cestovného ruchu na CDA College v Larnake.
Je ženou mnohých talentov a mimoriadne širokého vzdelania. Ako absolventka konzervatória v odbore operný spev sa dlhodobo venuje sakrálnej a liturgickej hudbe, ktorú prepojila s evanjelizáciou aj vo svojich záverečných vysokoškolských prácach. Študovala tlmočníctvo a prekladateľstvo (angličtina a taliančina) na UMB v Banskej Bystrici, literatúru v chorvátskom Zadare a plynule ovláda chorvátčinu i turečtinu.
Kým sa dostala k medzinárodnej akademickej kariére, pôsobila na Slovensku ako živnostníčka, lektorka jazykov a pedagogička. Vo voľnom čase vyhľadáva šport, vlastní certifikát inštruktorky pilatesu a do hĺbky sa venuje hagioterapii – metóde liečby ducha a duše, za ktorou pravidelne cestuje do Záhrebu. Ako sa s takýmto portfóliom zručností pozerá na štúdium misijnej práce a čo jej dalo do reálneho života?
Štúdium misijnej práce vždy bolo a aj je pre mňa štúdium so skrytou hodnotou, pretože všetky poznatky a vedomosti neboli len teoretické, ale veľmi praktické. Aktívne som ich využívala a aj využívam vo svojej pedagogickej činnosti na Slovensku aj na Cypre. Neustále čerpám z vedomostí a skúseností pedagógov z Vysokej školy sv. Alžbety. Boli to predmety ako napríklad misiológia, sociálna patológia, sociálna práca s migrantmi, s rodinou, krízová intervencia, dobrovoľníctvo, tretí sektor a mnohé ďalšie.
Keďže učím aj študentov z tretích krajín, ktorí sú moslimovia a hinduisti, snažím sa s nimi viesť medzikultúrny a medzináboženský dialóg. Komunikujem o ich hodnotách, o živote, počúvam, s čím sa stretávajú. Sú totiž považovaní za migrantov a slovo migrant je na Cypre chápané veľmi negatívne. Veľmi často sa stretávajú s rasizmom, s odsudzovaním, s nespravodlivosťou. Hodnoty prijatia a rešpektu sa im snažím odovzdať rovnako, ako to robili pedagógovia Vysokej školy sv. Alžbety. Snažím sa vytvárať priateľské prostredie, v ktorom sa budú cítiť prijatí, rovnako ako to bolo aj počas môjho štúdia.
Misijná práca nie je len dobrovoľníctvo, má oveľa väčšiu hĺbku. Misijnú prácu vnímam ako svoj každodenný život, to, čo prinášam svetu a ľuďom, s ktorými sa stretávam. Ako kresťanka sa snažím s druhými deliť o hodnoty evanjelia, dobro, lásku, krásu a radosť, bez ohľadu na pôvod a náboženstvo ľudí, s ktorými prichádzam do kontaktu. Nie je to vždy ľahké, niekedy ani ja sama nie som dobrým príkladom, lebo všetci sme len ľudia. Ide však o tú snahu podeliť sa nielen o materiálne dobrá, ale najmä o tie duchovné a duševné. Často stačí úsmev, vypočutie, naša prítomnosť.
Tento odbor som si vybrala, pretože ma zaujal svojou praktickosťou, využiteľnosťou v živote a nadčasovosťou. Súčasný svet je smädný po hodnotách, aké môžu priniesť práve absolventi misijnej a charitatívnej práce. Zaujala ma taktiež interdisciplinarita – predmety úzko súvisiace s inými odbormi, ako napríklad psychológia, zdravotníctvo či teológia.
Najviac ma ovplyvnili prednášky pána profesora Ladislava Bučka, ktorého som si vybrala aj za konzultanta magisterskej práce. Štýl jeho prednášok, atmosféra, prepojenie s praxou – to všetko sa pre mňa stalo inšpiráciou, aby som chcela učiť aj ja. Nemôžem nespomenúť aj iných pedagógov, ich prístup bol tiež nesmierne inšpiratívny. Dokázali dokonca urobiť aj online prednášky veľmi zaujímavými. Mojou oponentkou bola pani docentka Poloňová, ktorá veľa vyžadovala, ale aj vďaka jej prístupu neustále čerpám z teoretických vedomostí. Študentom medicíny napríklad často spomeniem prístup Carla Rogersa, prípadne iné postupy využívané v sociálnej práci.
Vysoká škola sv. Alžbety je výnimočná, najmä pokiaľ ide o odbor misijná a charitatívna práca. Počas môjho štúdia nás nebolo veľa, boli sme menšia skupina, no vždy som vnímala priateľskú a podporujúcu atmosféru medzi študentmi aj zo strany pedagógov. Toto som na žiadnej inej vysokej škole nezažila – že si študenti aj pedagógovia vedia navzájom pomáhať. Pedagógovia boli vždy ochotní, nápomocní, otvorení v komunikácii a pristupovali k nám s rešpektom, v priateľskom duchu, ako k budúcim kolegom. Napriek tomu, že všetci boli odborníkmi a profesionálmi, žiaden z nich nemal potrebu vyvyšovať svoje ego. To sa žiaľ deje na mnohých slovenských školách, kde pedagógovia robia študentom umelé prekážky a nechajú ich opakovať skúšku bez pádneho dôvodu. Tu sa to nestalo. Sú profesionálni, no zároveň ľudskí. A ľudskosť je dnes veľmi potrebná.
Najviac si vážim, ako pedagógovia na tejto škole vedia objaviť v študentoch potenciál, podporiť ho a rozvinúť. To je dnes mimoriadne vzácne. Som veľmi vďačná pánovi profesorovi Bučkovi, že vo mne tento potenciál objavil. Keď si prečítal moju magisterskú prácu, navrhol mi napísať rigoróznu prácu. Veľmi ma to prekvapilo. Ako konzultant ma motivoval dosiahnuť oveľa vyššie ciele, než aké som si dovtedy stanovila ja sama. Som mu za to nesmierne vďačná, pretože aj vďaka tomu mám dnes dvere všade otvorené, najmä teraz v zahraničí.
Keď v zahraničí spomeniem študijný odbor misijná a charitatívna práca, sú vždy veľmi príjemne prekvapení. Pre mnohých je to jedinečný, interdisciplinárny odbor. S touto reakciou som sa stretla v Chorvátsku rovnako ako na Cypre. Tu si veľmi vážia absolventov zo zahraničia, obzvlášť tých, ktorí študovali na viacerých školách alebo v takýchto výnimočných odboroch.
Vďaka tomuto diplomu ma prijali na lekársku fakultu Univerzity v Nikózii na pozíciu tutor (komunikačný lektor). Keď sa vedúca predmetu komunikácie spýtala na moje štúdium, bola nadšená. Prevažná väčšina mojich kolegov sú psychológovia a absolventi sociálnej práce. Vedúca ocenila, že dokážem študentom priniesť poznatky a skúsenosti z úplne inej oblasti, čo pre ňu bolo veľkým prínosom. Vysoká škola sv. Alžbety mi svojou interdisciplinaritou otvorila dvere na cyperskú akademickú pôdu. Na druhej škole, kde učím, chceli vidieť, aké predmety som absolvovala, a na základe toho mi zverili výučbu príbuzných predmetov v odbore Travel and Tourism Management. Diplom z tejto školy vám dvere do zahraničia naozaj otvára.
Tých momentov bolo viacero a prichádzali postupne, priebežne. Prenikala som stále hlbšie a vedomosti z rôznych predmetov sa mi spájali v jeden celok, ako puzzle vytvárajúce krásny obraz. Dialo sa to najmä vtedy, keď s nami pedagógovia zdieľali svoje praktické skúsenosti zo života. Uvedomovala som si viac a viac, že nežijeme len pre seba, ale aj pre druhých. Všetky vedomosti môžeme využiť na to, aby sme pomohli tým, ktorých stretávame každý deň a ktorí to potrebujú.
Boli aj náročné momenty a ťažké skúšky, ale všetko sa dalo prekonať, pretože pedagógovia boli pripravení podať pomocnú ruku a poradiť. Samotná rigorózna práca bola obrovskou výzvou. Naučila som sa vďaka nej vytrvalosti, dôslednosti a konzistentnosti. Išla som do toho s plným nasadením a odhodlaním, pretože som videla, že mi môj konzultant verí a vidí vo mne niečo, čo som ja sama dovtedy možno ani nevidela. Predtým som bola zvyknutá prekonávať prekážky výhradne sama, ale tu som zažila naozaj silnú podporu.
Na Slovensku žiaľ pretrváva názor, že súkromné vysoké školy neponúkajú kvalitné štúdium a študenti si len „zaplatia za diplom“. Na niektorých školách to je, žiaľ, pravda, ale rozhodne to neplatí na Vysokej škole sv. Alžbety v odbore misijná a charitatívna práca. Mám s čím porovnávať, študovala som aj na štátnych univerzitách – na jednej zo slovenských univerzít aj na Univerzite v Zadare. Aj tam som mala skvelých pedagógov, no štúdium na Vysokej škole sv. Alžbety ma ovplyvnilo celostne a išlo omnoho viac do hĺbky. Otvorilo mi to oči a formovalo to moje hodnoty a osobnosť. Kontakt s pedagógmi bol omnoho osobnejší. Tento študijný odbor vnímam ako skutočný klenot a s odstupom času si to uvedomujem stále viac. Často sa v spomienkach vraciam k prednáškam a dodnes niekedy nahliadnem do svojich starých prezentácií a študijných materiálov.
K hodnotám a formovaniu osobnosti som sa už sčasti vyjadrila, no chcela by som spomenúť ešte jednu myšlienku z prednášok misiológie, ktorá ma veľmi oslovila: Úlohou misionárov nie je obrátiť ľudí na kresťanskú vieru, ale prinášať im hodnoty evanjelia a nádej. V každej kultúre môžeme objaviť zlé aj dobré veci. Misionár má pomáhať to dobré zveľaďovať a to zlé dobrým nahrádzať. Snažím sa to robiť v každodennom živote a sprostredkovať to aj mojim študentom, keďže Cyprus teraz vnímam ako moju vlastnú misijnú krajinu.
Dnešný svet potrebuje a bude čoraz viac potrebovať vnímavých ľudí, ktorí vidia problémy v spoločnosti, vedia ich pomenovať, aktívne hľadajú riešenia a prinášajú hodnoty. Keďže ide o interdisciplinárny odbor, uplatnenie je nesmierne široké. Na Slovensku sú síce možnosti zatiaľ obmedzené, ale absolventi by mali nájsť miesto v zdravotníctve, školstve či v štátnej správe. Tieto pozície existujú, no verím, že ich bude vznikať ešte viac. V dnešnej dobe vie umelá inteligencia nahradiť rôzne profesie, no prínos misijného a charitatívneho pracovníka pre spoločnosť určite nenahradí. Žijeme v hektickej dobe, ľudia sú prestimulovaní, zahltení informáciami a mladá generácia čoraz viac trpí depresiami a úzkosťami. Úloha sociálnych a misijných pracovníkov v multidisciplinárnych tímoch je v tomto smere nenahraditeľná, najmä ak chceme človeku pomôcť naozaj celostne.
Tým, ktorí váhajú, by som chcela odkázať, aby sa nebáli do toho ísť. Toto štúdium im môže priniesť oveľa viac ako iné školy. Samozrejme, nič nie je úplne ideálne, aj tu narazia na náročné momenty a výzvy, no kľúčová je otvorená myseľ a otvorené srdce. Zo štúdia si nakoniec odnesú oveľa viac, než koľko energie a úsilia do neho sami vložia.
