Zástupcovia Vysokej školy sv. Alžbety Peter Obranec a Roman Vrška získali prestížne ocenenie Sociálny čin roka 2022 za humanitárnu a misijnú prácu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opäť vyzdvihlo mimoriadne nasadenie a sociálnu zodpovednosť jednotlivcov, ktorí sa angažujú v pomoci slabším. Na slávnostnom galavečere boli udelené ocenenia za Sociálny čin roka a za významnú pomoc rodinám v roku 2022.
Ocenenie, ktoré si prevzalo celkovo 18 osobností, symbolizuje jednu z najdôležitejších hodnôt spoločnosti – solidaritu a nezištnú pomoc.
S hrdosťou môžeme informovať, že medzi ocenenými v prestížnej kategórii Sociálny čin roka 2022 sú aj naši kolegovia z Vysokej školy sv. Alžbety: Peter Obranec a Roman Vrška. Obaja sú rodení dobrovoľníci a svoj čas dlhodobo venujú humanitárnej a misijnej sociálnej práci.
Stáli pri zrode viacerých dôležitých projektov a pravidelne sa zapájajú do misijnej sociálnej práce, najmä v Albánsku.
Ich pomoc sa neobmedzuje len na tretie krajiny; počas pandémie covid-19 na Slovensku roznášali potravinové balíčky rodinám, ktorých rodičia stratili prácu. Okrem toho dlhodobo pomáhajú aj ľuďom bez domova v hlavnom meste.
Ocenenie bolo rozdelené do troch hlavných kategórií, aby pokrylo široké spektrum sociálnej práce. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková počas slávnostného odovzdávania cien zdôraznila, že túto oblasť dôverne pozná:
„Roky sa venujem sociálnej práci a toto prostredie dôverne poznám. Všetky jeho prekážky, radosti aj strasti. O to viac si vážim, že sme ocenili výnimočnú prácu a obrovské úsilie ľudí, pre ktorých je pomoc slabším súčasťou ich každodennej práce,“ uviedla ministerka.
Doplnila, že sociálna zodpovednosť nie je len povinnosťou organizácií alebo vlád, ale je to záležitosť nás všetkých.
V prvej kategórii boli ocenení zamestnanci oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Uznanie získali za svoje mimoriadne úsilie pri ochrane a starostlivosti o deti v núdzi. Ich primárnym cieľom je udržať rodiny pohromade a zabrániť odobratiu detí do náhradnej starostlivosti.
Medzi ocenenými nájdete napríklad Janu Čechovú s 35-ročnou praxou v Michalovciach, ktorá sa špecializuje na tzv. „nespokojných rodičov“ a návratové konania.
Odbornú prácu s presahom do legislatívy predvádza Petra Kislíková z Humenného, ktorá sa podieľa na legislatívnych úpravách.
Vladimíra Labudová z bratislavského úradu sa už 30 rokov obetavo venuje ochrane záujmov maloletých. Rieši dokonca aj náročné prípady, akými sú medzinárodné únosy.
Gabriela Glovňová z Bardejova s 19-ročnou skúsenosťou pomohla deťom vrátiť sa do bezpečného a harmonického prostredia matky.
Ocenená bola aj Patrícia Maráková z Nového Mesta nad Váhom, ktorej práca s deťmi je poslaním a pomohla dvom súrodencom získať náhradnú starostlivosť.
Lenka Mikušová z Liptovského Mikuláša sa zasa venuje terénnej sociálnej práci. Jej systematický prístup a spolupráca s občianskym združením viedli k zlepšeniu života detí v osade Važec.
Druhá kategória ocenila zamestnancov centier pre deti a rodiny (CDR) za neoceniteľnú prácu pri podpore rodín a detí v ťažkých životných situáciách.
Anna Filipiaková z CDR Hriňová už 36 rokov s láskou a individuálnym prístupom rozvíja talenty detí. Pôsobí ako koordinátorka skupiny a vzor v rozvíjaní osobností.
Janka Hrdlovičová z CDR Sereď je vďaka svojej 38-ročnej praxi považovaná za srdce tímu. Stála pri všetkých systémových zmenách a transformácii z internátneho na rodinný typ starostlivosti.
Jaroslav Szabó, riaditeľ CDR Dedina Mládeže, bol ocenený za priekopnícke rozhodnutie ísť cestou transformácie centra už v roku 2018. Je príkladom bojovníka za práva detí so zdravotným postihnutím a presadzuje inklúziu.
Adriana Petrušková z Liptovského Hrádku má takmer 20 rokov jediný cieľ: vrátiť deti do pôvodnej biologickej rodiny. Je predsedníčkou sekcie sociálnych pracovníkov a aktívne sa podieľa na tvorbe legislatívnych predpisov.
Iveta Lumtzerová z CDR Košická Nová Ves, ktorá je držiteľkou ocenenia „Z detského domova do rodiny“, kladie dôraz na neustále vzdelávanie ľudí a organizuje konferencie na zvyšovanie odbornosti.
Edita Riháriová sa zasa v organizácii Úsmev ako dar zameriava na inšpiratívnu prácu s rómskou komunitou v teréne, kde pre mladých klientov často zastupuje rolu neprítomnej matky.
V tretej, samostatnej kategórii Sociálny čin roka, si okrem zástupcov VŠ sv. Alžbety prevzalo ocenenie aj ďalších päť osobností za výnimočné úsilie.
Blanka Faltýnková z CDR Kremnica je pravidelnou darkyňou krvi, no svoje obrovské srdce preukázala, keď ako okoloidúca poskytla masáž srdca mužovi v bezvedomí.
Jana Filipová založila a vedie krajské centrum Asociácie nepočujúcich Slovenska v Žiline. Svoje sluchové znevýhodnenie premenila na motiváciu a už od 13 rokov sa angažuje v komunite nepočujúcich.
Juraj Janček z ústredia práce pôsobí ako koordinátor ochrany detí a žien pred násilím. Bol aktívnym dobrovoľníkom počas pandémie a vojny na Ukrajine a podieľa sa na osvetovej činnosti v rámci IZS SR.
Renáta Marietta Nagyová je sociálnou pracovníčkou v Užhorode a od roku 2014 pomáha ženám. Od februára 2022 centrum, v ktorom pôsobí, zohráva kľúčovú úlohu v riadenej migrácii rodín s deťmi do bezpečného Zakarpatska.
Títo ľudia nám každý deň dokazujú, že pomoc iným je zmyslom ich života a predstavujú morálny kredit, empatiu a zmysel pre spravodlivosť, ktorú by sme mali v spoločnosti neustále oceňovať.
