Hygiena a boj s prenosnými chorobami je ľudstvom vedený odbor od doby, keď si uvedomilo možný vzťah choroby, zdravia a prostredia, v ktorom žije, pracuje a pohybuje sa. Prvé dokumentácie o tomto vzťahu sú zadefinované už v gréckej mytológii, kde Hygieia, dcéra Asclépia a Epione, bola uznávaná ako bohyňa zdravia, čistoty a tiež ako bohyňa Mesiaca. Hygieia bola súčasťou náboženského kultu už v 7. storočí pred našim letopočtom. Práve z jej mena bolo odvodené pomenovanie medicínskeho odboru hygiena. Hipokratova prísaha začína tiež prísahou na Hygieiu. V rímskej mytológii jej zodpovedá bohyňa Salus a v keltskej bohyňa Sirona. V novoveku bola hygiena chápaná a praktikovaná viac-menej na empirických základoch a bola základnou súčasťou poskytovania felčiarskych a zdravotných služieb.
Po skončení druhej svetovej vojny, na území hlavného mesta Bratislavy, v rokoch 1945 – 1952 činnosť hygieny a epidemiológie vykonával zdravotný referát Národného výboru, ktorý mal aj zložku zdravotnej kontroly potravín. Národné zhromaždenie Československej republiky sa 28. marca 1952 uznieslo na zákone č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti. Je to prvé oficiálne a legislatívne ošetrenie existencie hygienicko-epidemiologickej služby v bývalej Československej republike. Zákon, ktorý mal rozsah iba 4 strany, je obsahovo veľmi plný a rieši všetky nosné problémy hygieny a epidemiologickej starostlivosti. Štruktúrovane mal tri časti :
Uznesením rady Ústredného národného výboru v Bratislave na základe zákona č. 4/1952 Zb. „o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti“ boli položené základy hygienickej služby. Zákon o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti bol významným aktom v rozvoji zdravotníctva, najmä vo svojom zameraní na preventívnu ochranu zdravia ľudu.
Máte právo na úpravu svojich preferencií uchovávania súborov cookies. Chcem upraviť moje nastavenia cookies.