Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa - REDEMPTORISTI

RASTISLAV DLUHÝ CSsR

 

Príbeh redemptoristov Boh začal písať, keď sa mladý šľachtic v Neapolskom kráľov stve rozhodol počúvať jeho hlas. Alfonz Mária de Liguori (1696 – 1787) bol najstarší z ôsmich detí. Jeho rodina požívala postavenie nižšej šľachty. Alfonzov otec kládol dôraz na kvalitné vzdelanie a deťom platil súkromných učiteľov. Mladý Alfonz absolvo val hodiny cudzích jazykov, matematiky, filozofie a dejín. Jeho prísny otec trval na tom, aby sa učil kresliť a aby si osvojil aj

základy architektúry. Neskôr ako kňaz zúročil toto vzdelanie, keď sám navrhoval stavby alebo prestavby komunitných domov. Svoje maliarske umenie využil pri kresbách amaľbách Ježiša Krista a Panny Márie. Neskôr používal tieto obrazy aj ako vizuálnu pomôcku na ľudových misiách. Hodiny hudby mu dával slávny Gaetano Greco. Alfonz sa naučil komponovať hudbu a hrať na harmóniu. Zložil mnoho náboženských piesní pre misie. Jeho najznámejšia skladba Zostúpil si z hviezd je dodnes najobľúbenejšou vianočnou piesňou v Taliansku. Giuseppe Verdi v roku 1890 po vianočnej vigílii v paláci Doria v Janove priznal, že bez tejto piesne akoby ani neboli Vianoce. Tradíciou je, že slávenie pápežskej polnočnej svätej omše sa končí práve touto piesňou. Sviatosť zmierenia ako „sviatosť uzdravenia“ Svätý Alfonz dostal nielen dar apoštolátu slova, ale aj apoštolátu pera. Napísal 111 diel. Z pohľadu literárneho žánru, kvality obsahu a historického vplyvu sa jeho Morálna teológia všeobecne považuje za klasické dielo rímskokatolíckej morálnej kazuistiky, prístupu kmorálnej teológii, ktoré sa zameriavalo na uplatňovanie práva vkonkrétnych prípadoch od 17. do polovice 20. storočia. Podobne jeho Praktický sprievodca spovedníka,

ktorý sa vyzdvihuje ako vynikajúca príručka pre spovedníkov, sa tešil veľkej obľube u pastoračne založených kňazov ešte veľmi dlho po Alfonzovej smrti. Na hriech sa Alfonz pozeral nielen z pohľadu zločinu, trestu, väzenia a potrebného zadosťučinenia. Hriech vnímal skôr ako patológiu, ktorá volá po uzdravení, súcite a starostlivosti. Vo svojej knihe Praxis confessarii (Prax spovedania) odporúča, aby spovedník bol otcom aučiteľom a až potom sudcom. Sviatosť zmierenia chápe ako „sviatosť uzdravenia“ a pokánie ako lekársky predpis. Práve vďaka originálnemu vkladu do učenia morálnej teológie vyhlásili sv. Alfonza za učiteľa Cirkvi (1871). Následne sa redemptoristi snažili založiť inštitút zameraný na výučbu, štúdium apropagáciu jeho morálnej teológie. V roku 1910 založili Academiu Alfonsianu, ktorá sa 2. augusta 1960 stala fakultou Lateránskej univerzity. Tento inštitút morálnej teológie je prvý svojho druhu v dejinách Cirkvi. Exkluzívny právnik pre zabudnutých Vrodinnom erbe mala rodina de Liguori nápis Tak sa ide khviezdam. Zdá sa, že v Alfonzovom živote sa to naplnilo doslovne. Vo farskej matrike, ktorá je dodnes vystavená v Kostole Santa Maria dei Vergini vMarianelle na predmestí Neapola, kde bol Alfonz pokrstený, je zapísané: „Pokrstený 29. septembra 1696. Vyhlásený za blahoslaveného vseptembri 1816. Kanonizovaný 26. mája 1939. Vyhlásený za učiteľa Cirkvi 23. marca 1871.“ Takto Boh dopisoval príbeh svojho priateľa aj po jeho smrti. Alfonz bol nadpriemerne inteligentný. Vsedemnástich rokoch života bol už doktorom svetského aj cirkevného práva. Právnickú kariéru však vykonával len nejaký čas. Počas duchovných cvičení na Veľkonočnú nedeľu, keď sa modlil pred Najsvätejšou sviatosťou u vincentínov vNeapole, sa obrátil. Písal sa rok 1722 a Alfonz mal 26 rokov. Najprv sa snažil byť obhajcom ukrivdených na svetských súdoch. Boh ho však viedol ďalej. Modlitba, dobrí duchovní sprievodcovia a sledovanie biedy, vktorej žilo mnoho ľudí, zneho urobili obhajcu chudobných, zabudnutých, zanedbaných a najopustenejších. Veľmi túžil komunikovať ľuďom Božiu láskavosť, ktorú sám zažil pri modlitbe avrozhovoroch sdobrými duchovnými otcami. Stal sa preto kňazom. Pôsobil vo viacerých misijných kňazských spolkoch. Nakoniec ho v roku 1732 Boh pozval založiť novú kongregáciu, nové spoločenstvo kňazov abratov, ktorí hlásajú hojné vykúpenie hlavne ľuďom, ktorí to potrebujú najviac. Jednoduchým ľuďom môžu kvetnaté reči ublížiť Alfonz kázal s evanjeliovou jednoduchosťou apraktickým spôsobom, aby tomu rozumeli aj obyčajní ľudia. Vyhľadával chudobných tam, kde žili a pracovali. Stretával sa s nimi na modlitbe a katechéze priamo v ich dielňach. Laici sa od neho naučili evanjelizovať a katechizovať. Alfonz im ktomu zadovážil pomôcky:  napísal sériu katechéz snázvom

Večné pravdy. Majetnejší dobrodinci zaplatili tlač brožúrok, aby ich Alfonz mohol rozdávať. Keď sa stal biskupom, do rovnakého spôsobu ohlasovania povzbudzoval aj kňazov svojej diecézy. Vprvom okružnom liste kňazom aklerikom napísal: „Pripomíname aj arcikňazom a kňazom vo farnostiach, aby nezabúdali na svoju povinnosť kázať každú nedeľu a sviatok. Kázeň má byť jednoduchá a zrozumiteľná. Nezabúdajme na to, akých ľudí máme pred sebou. Ľudia zvidieka nemajú zgrandióznych kázní nič. Takýmto ľuďom môžu kvetnaté reči len ublížiť.“ Často pripomínal, že ľudia potrebujú zažiť dotyk Božej lásky. Redemptoristi – nasledovníci svätého kazateľa, spovedníka a ad vok át a n a j b i ed ne jších Redemptoristi Bratislavskej viceprovincie majú tri misijné tímy, ročne vykonajú okolo 30 ľudových misií na Slovensku. Okrem toho chodia s laikmi na krátke misijné výjazdy do Poľska, Rumunska, Litvy, Lotyšska, Kazachstanu, USA, Kanady a Kene. V minulosti participovali na vedení letných evanjelizačných škôl.

Kazateľom opakoval, že aj malá iskra Božej lásky dokáže spôsobiť celoživotné obrátenie. Naopak, vyhrážanie sa večným zatratením človeka možno na určitý čas naľaká, ale nikdy nespôsobí trvalé obrátenie. Redemptoristi – ctitelia Matky ustavičnej pomoci Alfonz mal hlbokú lásku k Panne Márii. Napísal onej knihu. Kázal onej, zložil o nej krásne piesne a namaľoval viaceré obrazy. Pápež Pius IX. vedel o láske sv. Alfonza a jeho duchovných synov kPanne Márii. Preto im zveril nádhernú ikonu Matky ustavičnej pomoci, ktorá bola 26. apríla 1866 slávnostne vystavená na verejnú úctu v rímskom kostole redemptoristov s odkazom pápeža Pia IX.: „Urobte ten obraz známym na celom svete.“ Dnes je tento obraz asi najznámejším zobrazením Panny Márie aúcta knej je najrozšírenejšou vKatolíckej cirkvi. V roku 2016 budú redemptoristi na celom svete sláviť 150. výročie obnovenej úcty k Matke ustavičnej pomoci. Keď 2. októbra 2014 prevzal londýnsky kardinál Vincent Nichols svoj titulárny chrám Sant’Alfonso v Ríme, kde je na hlavnom oltári originálny obraz Matky ustavičnej pomoci, vo svojej kázni  povedal: „Kópiu ikony mám aj vo svojom arcibiskupskom sídle. Jednu som dal nedávno nainštalovať aj do svojej katedrály. Vočiach Panny Márie je nesmierna hĺbka súcitu. Ona vidí. Ona vie. Vidí ma. Pozná ma. Vidí všetko utrpenie sveta a hľadí naň s láskou a súcitom. Vidí moje úzkosti aj menšie bolesti. Pomáha mi vidieť ich v pravom svetle. Vteple jej súcitu viem, že nie som sám. Viem, že jej môžem priniesť svoje bremeno a doslova ho u nej nechať.“ Pomáhať hladným je otázka spravodlivosti Ako biskup sa sv. Alfonz mimoriadne staral o materiálne potreby najopustenejších a chudobných a tiež o sociálnu spravodlivosť. Táto jeho starostlivosť sa pravdepodobne najvýraznejšie prejavila počas veľkého hladomoru v rokoch 1763 – 1764. Neúnavne sa snažil konkrétne pomôcť v zhoršujúcej sa kríze. Predal všetko, čo len mohol, aby pozháňal peniaze na jedlo pre hladných. Predal aj svoj koč a kone. Karhal predstavených za to, že sa zdráhali prejaviť štedrosť zo strachu, že im neostane na obživu pre svojich podriadených. Títo predstavení dávali chudobným iba to, čo im „zvýšilo“. Alfonz im pripomenul, že „predstavený má povinnosť nechať pre podriadených iba toľko, koľko je potrebné na prežitie. Všetko ostatné treba rozdať núdznym“. Často pripomínal občianskym autoritám, že „toto nie je len otázkou obetavej lásky, ale spravodlivosti. Bez jedla sa budú hladní búriť anikto znás ich za to nemôže viniť“. Redemptoristi podľa príkladu svojho zakladateľa pracujú na rôznych miestach, nielen vmestách ana sídliskách. Pracujú vslumoch, chudobných štvrtiach, medzi chorými a opustenými. V roku 1775 napísal Alfonz, už ako biskup, obežník pre svojich spolubratov. Stálo vňom: „Moji drahí bratia, som si istý, že Ježiš Kristus sa pozerá na našu malú kongregáciu sveľmi nežnou láskou. Naša kongregácia je zrenicou jeho oka. Skúsenosť ukazuje, že nás považuje za hodných byť nástrojmi jeho slávy v mnohých krajinách. Jeho milosť sa rozlieva čoraz hojnejšie. Ja sa už toho nedožijem, lebo už dlho nebudem na tomto svete, ale som si úplne istý, že naše maličké stádo bude ďalej rásť. Nebudú nám pribúdať pocty a bohatstvo, ale pribudne a rozšíri sa Božia sláva. Vďaka našej práci budú iní muži a ženy lepšie poznať amilovať Ježiša Krista.“ Svätí a blahoslavení redemptoristi Boh písal príbeh redemptoristov ďalej achcel doň vtiahnuť ľudí na celom svete. Svätý Klement Mária Hofbauer (1751 –1820), pôvodom Moravan, sa rozhodol vstúpiť k redemptoristom vTaliansku. Veľmi túžil, aby bol vo Viedni založený dom tejto kongregácie. Keď sa sv. Alfonz dozvedel, o čom sníva novic Klement, povedal pátrom v Taliansku: „Boh sa určite vtamtej krajine oslávi práve cez tento

nástroj.“ Na sv. Klementa sa často poukazuje ako na „druhého zakladateľa“. Založil kongregáciu na pôde severnej Európy. Pracoval vo Varšave aj Viedni v búrlivých časoch pred vypuknutím Francúzskej revolúcie. Napoleonská tajná polícia napísala: „Kázne tohto muža sú nebezpečné.“ Boli také nebezpečné, že dokázali zapáliť oheň, ktorý doteraz horí v redemptoristoch misionároch po celej zemeguli v 80 krajinách, v rôznych kultúrach anárodoch. Sv. Klement je aj patrónom mesta Viedeň. Rozšírenie kongregácie za hranice Talianska, ktoré podporoval Klement Mária Hofbauer, otvorilo dvere redemptoristických rehoľných domov na všetkých piatich kontinentoch tisícom mužov, ktorí boli povolaní stať sa znakom Kristovho milosrdenstva pre opustených. Podobne ako sv. Alfonz, i sv. Klement pracoval s laikmi. Zhromažďoval aj veriacich intelektuálov, ktorých viedol. Títo vplyvní ľudia potom evanjelizovali každý vo svojej oblasti asnažili sa ovplyvniť kultúru. V USA je zasa známy redemptoristia z južných Čiech Ján Neumann (1811 – 1860), prvý kanonizovaný svätý amerického kontinentu, ktorý slúžil ako filadelfský biskup. Vduchu zakladateľa pomáhal opusteným, založil množstvo škôl pre tých, ktorí si nemohli dovoliť vzdelanie. Redemptoristi majú vo sv. Jánovi Neumannovi vynikajúceho pat róna a vzor pastoračnej služby migrujúcim, pretože aj on sám bol migrantom. Odišiel do Spojených štátov práve preto, aby pracoval smigrantmi. Zomrel mladý a vyčerpaný zo služby. V Taliansku je veľmi známy a obľúbený svätý rehoľný brat Gerard Majella (1726 – 1755). Taliani ho poznajú ako patróna matiek. Štyria redemptoristi boli vyhlásení za svätých a pätnásť ich je blahoslavených. Jedným z blahoslavených redemptoristov je Moravan Metod Dominik Trčka (1886 – 1959), ktorý zomrel v komunistickom väzení. Nedávno sa začal proces blahorečenia slovenského redemptoristu východného obradu Jána Ivana Mastiliaka (1911 – 1989), uktorého viacerí naši pátri tajne študovali. 

Na Slovensku žijú charizmu sv. Alfonza redemptoristi dvoch obradov. Michalovskú viceprovinciu tvoria redemptoristi východného obradu. Na Slovensku majú domy v Stropkove, Michalovciach a Starej Ľubovni. Redemptoristi rímskeho obradu tvoria Bratislavskú viceprovinciu. V súčasnosti prebieha proces fúzie redemptoristov Pražskej provincie a Bratislavskej viceprovincie. Bratislavská viceprovincia má šesť komunít: Bratislava Puškinova, Bratislava-Kramáre, Kostolná-Záriečie, Banská Bystrica-Radvaň, Podolínec a Gaboltov. Pri komunitách redemptoristov pôsobia aj laické misijné spoločenstvá ako Rieka života, Calvary, Koral a ďalšie. Redemptoristi podporovali vznik a rozvoj nových piesní chvál, ktoré na Slovensko priniesli spoločenstvá Rieka života a Calvary. Už vyše 15 rokov vydávajú mesačník Slovo medzi nami. Vo svojom vydavateľstve vydali už 104 titulov; najúspešnejšie boli diela Scotta Hahna a Johna Eldredgea, ktoré vyšli v náklade vyše 25 000 výtlačkov. Mnohé Alfonzove asketické a duchovné diela boli po stáročia praktickou pomôckou na prehlbovanie života s Bohom a rast v čnosti. Knihy ako Návštevy Najsvätejšej sviatosti (1745), Slávna si, Mária (1750), Neprestajný dôverný rozhovor s Bohom (1754), O zjednotení s Božou vôľou (1755), Vo svetle večnosti: príprava na smrť (1758), Modlitba, veľký prostriedok spásy (1759), Dôstojnosť a povinnosti kňaza (1760), Pravá nevesta Ježiša Krista (1760 – 1761) a Cesta lásky (1768) mali veľký vplyv nielen na taliansky katolicizmus 18. storočia, ale boli preložené do mnohých jazykov a vychádzali v hojnom počte v opakovaných vydaniach. Svoje posledné dielo, ktorým bol preklad Žalmov, Alfonz venoval pápežovi Klementovi XVI.